Marec
MOJEpoDRUHÉ
Jedno slovo. Strach. Bojíme sa priznať svoje city. Bojíme sa skúšať nové veci. Občas vyjadrujeme svoje pocity pomocou umenia, hudby, divadla alebo klasickými zmenami nálad. Jednoducho sa bojíme pred okolitým svetom. Bojíme sa, čo si o nás ľudia pomyslia, ako na nich budeme vplývať, že nie sme dosť dobrí. Tvrdíme niečo, čo nie je pravda. Klameme. Radšej budeme ľudí udržiavať v nevedomosti, ako by sme mali vyjadriť, čo si naozaj myslíme. Radšej pôjdeme so stádom, skloníme hlavu a zabudneme na svoj názor. Nemáme odvahu, lebo sa bojíme. Budeme sa skrývať, tváriť sa, že sme neviditeľní.
Nerobme to. Ukážme sa, čo sme zač, čo v nás je. Slovíčko strach vyškrtnime zo svojho slovníka. Nepočúvajme tých, ktorí tvrdia, že márnime čas svojím názorom alebo prácou. Aj tí najznámejší umelci, herci, speváci začínali od nuly. Mali strach a určite ho aj občas ešte mávajú. V každom ten strach bude. Každý sa niečoho bojí, niekedy úplne absurdných vecí.
Nájdi si niekoho, kto bude tvojou oporou. Kto neodíde, ale zostane, keď to budeš najviac potrebovať. Otvor oči, ale aj ústa pred týmto svetom. Nič ti nespadne samo z neba. Každý začína ťažko, veľakrát sa mu niečo nepodarí alebo to chce vzdať, pretože ho premôže strach. Pamätaj, strach je len slovíčko, ktoré zvyčajne končí úspechom, pokiaľ to nevzdáš a pôjdeš do toho. Ja tu budem kedykoľvek pre kohokoľvek. Buď aj ty tu pre druhých, pretože nikdy nevieš, kto ťa v tej chvíli potrebuje viac ako čokoľvek iné.
Apple