Potulky mestom Landsberg am Lech - projektové stretnutie
V dňoch 20. až 27. septembra 2014 sme sa zúčastnili projektového stretnutia v malebnom mestečku Landsberg am Lech, v juhovýchodnom Bavorsku, v rámci programu ERASMUS+, ktorý umožňuje výmenné študijné pobyty žiakov a študentov v iných krajinách EU. S mojou kolegyňou Ing. Jankou Masarykovou, mojou maličkosťou a 4 žiakmi z SOŠ obchodu a služieb sme boli oslovení pripojiť sa k žiakom a ich učiteľom z Gymnázia, Konštantínova 2 v Prešove, aby sme spoločne ´hájili farby´ Slovenska a Prešova vôbec, na projektovom stretnutí v meste Landsberg am Lech. Toto stretnutie bolo organizačne zabezpečené nemeckou stranou, teda nemeckou združenou školou Berufliche Schulen Landsberg am Lech (http://www.bslandsberg.de/) do najmenšieho detailu. Veď predsa tým sú Nemci známi, svojou presnosťou a precíznosťou vo všetkom, čo robia. Ale vráťme sa o kúsok späť v deji, keďže už trocha predbieham udalosti.
V sobotu, 20.9., sme sa celí natešení zoskupili na autobusovej stanici v Prešove, nabalení najlepšie ako sme len mohli na týždenný výlet v cudzine, v meste pod Alpami. S myšlienkou na vyše 14 hodinovú cestu diaľkových autobusom spoločnosti EUROBUS, sme sa vydali naprieč celým Slovenskom, cez mestečko Passau, ktoré leží na hranici s Rakúskom až do Mníchova, odkiaľ naša cesta viedla ďalej na západ do 65 km vzdialeného Landsbergu. V ranných hodinách, 21.9., v nedeľu, sa naše vyše 14 hodinové trápenie skončilo vrúcnym zvítaním sa s Nemcami, ktorí nás už netrpezlivo vyčkávali na vlakovej stanici Kaufering. Odtiaľ viedli naše kroky inými smermi, žiaci boli porozdeľovaní do nemeckých rodín a my, učitelia, sme boli pozvaní na zaslúžené raňajky. Ak si myslíte, že po výdatných raňajkách nasledoval nami všetkými tak vytúžený odpočinok, ste na omyle. Po pár hodinách osobného voľna sme sa (učitelia) vybrali na vandrovku na krásny zámoček Linderhof v horách. Počasie nám veľmi neprialo, no ani búrka nás nemohla odradiť od toľkej nádhery, ktorú sme tam videli. Unavení a premrznutí, no ohromení krásami Bavorska, sme sa vrátili do penziónu ´Zweite Heimat´ (http://www.zweite-heimat.info/), kde sme boli ubytovaní.
A nastalo ďalšie ráno, pondelok, 22.9., 8.00 hod. Na pôde združenej odbornej školy Berufliche Schulen Landsberg am Lech sme boli predstavení vedúcim pracovníkom na čele s riaditeľom pánom Bauerom. Po oficialitách sme sa opäť zvítali s našincami, žiakmi, ktorí už absolvovali zopár vyučovacích hodín spolu s nemeckými žiakmi, u ktorých bývali. Potom nasledovala prehliadka mesta Landsberg am Lech v anglickom jazyku. Po kultúrnom vyžití sme sa vrátili na pôdu školy, kde sme sa spoločne pripravovali na prezentáciu našich škôl, Prešova a Slovenska, našej rodnej vlasti. Po prezentácii nasledovala slávnostná recepcia, na ktorej si zgustli najmä naše chuťové poháriky. Oči by aj jedli ďalej, no žalúdok bol plný dobrôt z bavorskej kuchyne, mňam! Po výdatnej večeri a náročnom dni nám už nič iného nechýbalo, len zababušiť sa do mäkkých perín a snívať o tom, čo sme dnes zažili.
A prišlo ďalšie ráno, utorok, 23.9., 8.00 hod. Slnečné lúče nám oznamovali, že bude nádherný deň, na ktorý bola naplánovaná turistická vychádzka spolu s návštevou zámku Neuschwanstein, ktorý je jedným z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok Nemecka; má dokonca prívlastok rozprávkový. Bolo sa na čo pozerať a čo fotiť, to mi verte. Cestou späť sme si nemohli odpustiť obísť miestne pohostinstvo a osviežiť sa vychladením zlatým mokom; ‚Prost‘!
V stredu, 24.9., nemecká strana pre nás naplánovala prehliadku firmy RATIONALE/ RATIONAL na výrobu profesionálnych konvektomatov, teda pre laikov, ide o profesionálnu parnú alebo teplovzdušnú rúru, ktorá je základom modernej profesionálnej kuchyne. Komplex viecerých obrovských výrobných hál, ku ktorým sme sa premiestňovali firemných minibusom, dotváral ráz tohto megakomplexu. Všetok materiál potrebný na výrobu konvektomatov sa vyrábal v priestoroch tejto fabriky a prevážal sa na ďalšie použitie do ostatných hál, až sa z toho vykľul hotový výrobok, pripravený na exportovanie do celého sveta. Všetko klapalo ako hodinky. Proste Nemci sú Nemci, majú vo všetkom systém, ktorý sa vyníma prepracovanou logistikou. Okrem toho, sú aj pohostinní. Pozvali nás na obed do zamestnaneckej kantíny, kde už od rána vyvárali svetoví šéfkuchári, ktorí sa taktiež podieľajú na vylepšovaní konvektomatov, keďže sú to ich verní a hlavne nenahraditeľní pomocníci v kuchyni. Trojchodové menu s možnosťou nabrať si toľko, čo sa len človeku žiada, a to aj na trikrát. To je, čo?! Spokojní, s plnými bruchami, a samozerejmé opäť bohažší o nové zážitky, sme sa presunuli autobusom k škole, odkiaľ sme už šli každý po svojom; žiaci do rodín a my do penziónu. Večer sme si ešte spravili krátku prechádzku po hlavnom námestí (Hauptplatz) spojenú s nákupom drobných suvenírov a spomienkových predmetov pre našich blízkych a kolegov.
Prešla aj táto noc. Ranný dážď nás teda poriadne prebral zo spánku a vrhol do reality. Bol štvrtok, 25.9.. V ranných hodinách sme sa vybrali na cestu do Mníchova sprevádzaný jemným trúsením dažďa, čo nám vôbec neprekážalo, keďže naše kroky viedli do Nemeckého múzea (oficiálny názov: Deutsches Muzeum von Meisterwerken der Naturwissenschaft und Technik; http://www.deutsches-museum.de/en), najväčšieho prírodovedno-technického múzea na svete. Obsahuje vyše 28 000 objektov z 50 oblastí prírodných vied a techniky, od šarkanov, cez lietadlá a lode, až po vesmír. Bolo sa na čo pozerať. Pravdupovediac, nestačil by nám ani celý týždeň na to, aby sme prešli všetky exponáty vystavené v tomto múzeu. Poobede naše kroky viedli do cestra Mníchova smerujúc k najväčšej ľudovej veselici na svete, na ‚WIESN‘, ako to nazývajú Bavorčania. Inými slovami ‚Oktoberfest‘ je jedná veľká „mela“ s množstvom piva a jedál z bavorskej kuchyne, spojená so spevom a tancom. Áno, je to tak, presvedčila som sa o tom na vlastné zmysly, nielen očami, ale aj ušami, čuchom, hmatom a dokonca ani chuťové poháriky sa veruže nesťažovali, nemali dôvod J. A tak ako sa všetko pekné a dobré musí raz skončiť, tak aj naše cestovateľské potulky Landsbergom a Mníchovom sa museli raz skončiť. No nepredbiehajme dej, ešte nás čakal posledný deň v Nemecku.
Po prebudení sa v piatok, 26.9., nás celým dňom sprevádzal čudný melancholický pocit, že sa niečo končí. Naše pôsobenie v Landsbergu sa pomaličky, ale isto blížilo k záveru. Žiaci ešte absolvovali ‚workshop‘, teda skupinovú prácu, pri ktorej boli rozdelení do viacerých skupím spoločne s nemeckými žiakmi a spoločne sa tak podieľali na vypracovaní úloh, ktoré im boli zadané. Cieľom tejto aktivity, bolo vyhľadať informácie ohľadom nezamestnanosti mladých ľudí v rôznych kútoch Európy. Výsledky tohto ‚workshopu‘ budú prezentované na ďalšom projektovom stretnutí, ktoré sa uskutoční v dňoch 18. až 25. októbra 2014 v Prešove. No nepredbiehajme udalosti. Každou minútou sa naša návšteva nemeckej školy blížila ku svojmu koncu. Na záver sa nám prihovoril pán riaditeľ Bauer a to aj v mene celého pedagogického zboru a poďakoval nám za to, že sme prijali pozvanie participovať na tomto ešte trvajúcom projekte a vyjadril na našu adresu povzbudzujúce slová do ďalšej spolupráce.
Úzkeuličky, tajuplné zákutia a tesne pri sebe stojace malebné domy, to je pohľad, ktorý sa nám naskytol hneď v prvý deň v Landsbergu a ktorý sme si so sebou odniesli z našich projektových potuliek. A nielen to…Tešíme sa na to, kedy sa k vám opäť prihlásime s novými projektovými zážitkami a skúsenosťami. Dovidenia nabudúce, priatelia!
Potulky mestom Landsberg am Lech - fotografie.
Vypracovala: Mgr. Zuzana Kozáková, učiteľka AJ, SOŠ obchodu a služieb, Prešov
.jpg)
