Daniel Ferenc
Ani neviem, kde začať... už sme pobalení a ostáva 17 hodín do odletu. V piatok sme sem prišli a zbehlo to tu ako voda. Som veľmi rád, že som mohol byť súčasťou takejto akcie, spoznal som veľa nových kuchárov a dobrých ľudí.
Gruzínci sú úžasní ľudia, dokážu dať aj z posledného. Naučili sme sa tu rôzne gruzínske jedlá, pričom v takmer každom bol tymian alebo estragón. Gruzínska kuchyňa, čo sa chute týka, je veľmi odlišná od tej slovenskej, ich jedlá sú zväčša oveľa výraznejšie.
Šéfkuchár Manuel je úžasný človek, dokázal nás pochopiť, vysvetlil nám všetko pokojne aj tisíc krát, len aby sme pochopili, čo sa bude robiť. V kuchyni si užíva každú jednu sekundu tak, ako my. Raphaela (študent) poznám už dlhšie, rovnako ako Manuela, prvý krát sme sa stretli v Bratislave koncom júna, kde boli ešte s Tamunou (kuchárka v hotele Baltmor) a Lashom (študent).
Raphael bol taká gruzínsko-slovenská spojka v kuchyni, vie veľmi dobre anglicky, takže nikdy nebol problém sa dohovoriť. Určite by som mohol opísať aj mnoho ďalších vecí, ale bolo toho veľmi veľa. Ak by som mal zhrnúť tento výlet, či prax, tak som šťastný, že som dostal takúto príležitosť sem prísť. Ak budete mať príležitosť dostať sa niekedy do Gruzínska, či je to Tbilisi alebo Batumi, určite odporúčam každému. Ak počas jedného dňa nebudete počuť viac ako 300-krát niekoho zatrúbiť, klobúk dole 
.
V roku 2008 tu ešte bola vojna, takže nevyzerá to tu extra luxusne, ale ľudia majú záujem pracovať, stavajú nové budovy, sú tu obchodné centrá a veľa turistov. Som smutný, že musíme ísť preč, rád by som ostal hoci len v kuchyni a učil sa mnoho ďalších vecí.
20. septembra sme dostali ocenenie od Gruzínskej ministerky školstva, že máme za sebou 30 hodín výučby gruzínskej kuchyne. To nás potešilo.
Zajtra letíme domov, a ja sa opäť obávam letu 
Ráno o ôsmej budíček, ako vždy, raňajky o deviatej a o desiatej máme byť v škole, kde sa rozlúčime s úžasnými ľuďmi. Následne nás čaká 4-hodinová cesta do Kutaisi, odkiaľ letíme Ryanair-om, kde bohužiaľ nemysleli na dvojmetrových ľudí a nezmestím sa do sedadla 
Je 01:21 h, už by som mal spať, ale akosi to opäť nejde, keďže je tu dvojhodinový časový posun
.
Ďakujem celej partii, čo sme tu boli 
.
Ďakujem hlavnej majsterke, že to s nami vydržala .
Ďakujem pánovi Bašistovi za to, že nás uchránil pred hladom .
A hlavne ďakujem pani zástupkyni Klačekovej, ktorá to spolu s majstrom a majsterkou zrealizovali, a že sa o nás po celý čas starala ako vlastná mama.
Lucia Kacvinská
V týchto dňoch sme mali príležitosť zažiť niečo, čo žiaci v našom veku nevidia každý deň. Pre každého z nás to bola úžasná skúsenosť, lebo sme smeli nielen nazrieť do gruzínskej kuchyne, ale mohli sme si vyskúšať aj jej prípravu, spoznať nové trendy v stolovaní, či naučiť sa freestyle od skutočného odborníka. Samozrejme ich mesto, ľudia a kultúra majú niečo do seba. Vďaka takýmto zážitkom stále napredujeme a takýchto chvíľ chceme zažiť čo najviac.
Špeciálne poďakovanie za takúto možnosť patrí vedeniu školy, lebo o takomto dobrodružstve sa nám doteraz ani nesnívalo.
Martin Pazdič
A je to tu. Stojím na letisku v Budapešti s kufrom v ruke a pozerám na veľkú tabuľu s odletmi lietadiel. Lietadlom som ešte nikdy neletel, a preto to bude pre mňa niečo nové, čo môžem vďaka škole vyskúšať.
Po nastúpení do lietadla som mal zmiešané pocity. Vzlietli sme zo zeme a nás čakal 3 hodinový let priamo do mesta Kutaisi. Po pokojnom pristáti sme sa vybrali vonku, kde na nás už čakali autá so šoférmi. Dorozumievame sa hlavne anglicky a rusky. Po niekoľkých minútach nasadáme do auta a vyrážame k moru. Po 3 hodinovej ceste konečne prichádzame na určené miesto. Vonku je nádherne, príjemne, domáci sa usmievajú a my len pozeráme, čo všetko nám tento krásny svet ponúka. Premávka v Gruzínsku je podľa môjho názoru pomerne dobrodružná, takže určite by som odporúčal obzrieť sa aj 3 krát, kým vkročím na vozovku. Po ďalšej 5 hodinovej ceste prichádzame do mesta Tbilisi, kde sme strávili ďalších 7 dní.
Sám som nevedel, čo od toho všetkého očakávať. No nakoniec to všetko dopadlo na jednotku s hviezdičkou. Ubytovanie bolo super, prax bola veľmi poučná. Svoje skúsenosti a cenné informácie nám podával najlepší šéfkuchár v Gruzínsku. Celý tento výlet nám spríjemňovali úžasní pedagógovia a ja im ďakujem zato, že som mal možnosť zúčastniť sa – pre mňa takzvanej – dovolenky.
Určite by som sa tam rád ešte vrátil. Veď ako vravia domáci: „Kto sem príde raz, chce tam prísť znova“. Certifikát a skúsenosti získané od týchto ľudí mi určite pomôžu v živote napredovať.
Bolo mi cťou byť tam s Vami a prežívať toto všetko ako jedna veľká rodina. Ďakujem!
Matúš Krajník
Zúčastnil som sa krátkeho pobytu v Gruzínsku, kde som praxoval v cukrárni. Na tejto praxi sa mi veľmi páčilo. Cukrári boli milí a ochotní ma naučiť upiecť ich domáce koláče a zákusky! Z Gruzínska som si odniesol aj pár receptov a určite ich vyskúšam aj doma! Bolo tam veľmi dobre a ľudia boli naozaj skvelí!
Každý deň som sa tešil, že sa naučím niečo nové a aj som sa veru naučil! A som úprimne rád, že som sa mohol zúčastniť tejto krátkej praxe v zahraničí. Určite by som si to zopakoval ešte raz! Mesto bolo neuveriteľne krásne a počasie príjemné! Ľudia prívetiví a vždy ochotní pomôcť! Neviem, čo k tomu ešte dodať, bolo proste super, najlepší kolektív super učitelia a veľa zážitkov! Škoda je, že sme tam neostali ešte dlhšie, spomínať na to budem celý život!
Ďakujem našej Strednej odbornej škole gastronómie a služieb, že som sa toho mohol zúčastniť aj ja!!!
NGUYỄN VIẾT MINH
Gruzínsko – aká obdivuhodná krajina. Ešte v júni som si prial, aby aspoň raz v živote som mohol túto krajinu navštíviť. O pár týždňov, keď som sa dozvedel, že idem do Gruzínska, vybuchol som radosťou. Nemohol som sa dočkať chvíle, keď znovu stretnem šéfkuchárov, ktorí pre mňa boli nielen ako majstri, ale zároveň aj ako priatelia. Išiel som s tým, že sa chcem dozvedieť viac nie iba o ich gastronómii, ale aj spôsobe života a kultúry. Bol som šokovaný, pretože veľmi sa to podobalo na môj domov. Za ten čas, počas ktorého sme šli do hlavného mesta Tbilisi, som ani na sekundu nemohol zaspať, pretože som sa bál, že mi niečo unikne.
Gruzínske jedlá sú veľmi odlišné od slovenských. Majú charakter európskych ale zároveň aj ázijských jedál. Využívajú mnoho ázijských ingrediencií – od vňatí až po koreniny. Niektorí mohli spoznať novú vňať, a to červenú bazalku, ktorú okrem Gruzínska používajú iba v juhovýchodnej Ázii. Okrem toho sme sa mohli naučiť nové techniky a receptúry, ktoré budeme zdieľať s ostatnými.
Za 6 dní, ktoré som tam strávil s majstrami, zástupkyňou a žiakmi zo školy, ako keby som žil doma s rodinou. Všetko, čo obsahuje moja domovina, zahŕňa aj táto malebná krajina. Napríklad aj ľudí, ktorí nepotrebujú vysoký štandard, aby mohli žiť a mať pritom optimistický pohľad na život. Na to, že pred 10 rokmi tu bola vojna, sú ľudia napriek tomu šťastní, ako keby sa nikdy nič nestalo. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí mi umožnili pracovať s takýmito úžasnými ľuďmi a dozvedieť sa viac o tejto neobyčajnej kultúre.
Didi madloba q'velapristvis
Zuzana Košová:
„Gamarjoba!“ – takto by Vás pozdravili v Gruzínsku. Gruzínsko, pre niekoho len ďalšia krajina, no pre mňa miesto, kde som spoznala ľudí, ktorí pracujú od rána do noci a napriek tomu sú ochotní ťa naučiť čo najviac a čo najlepšie.
Som naozaj rada, že som mala príležitosť spoznať aspoň trochu život v Gruzínsku. Získala som veľa nových skúseností, no čo ma zaujalo najviac bol frailing, čo v podstate znamená predvádzanie sa s fľašou a šejkrom. Môj veľký obdiv patrí človeku, ktorý mal ochotu a trpezlivosť nás to učiť. Roma Suvarian dokáže pracovať v štyroch zamestnaniach, vypiť desať káv za deň a vyčariť úsmev na tvári nie jednej osobe.
Ďakujem za všetko. Naxvamdis
Fotoalbum Gruzínsko - postrehy a zážitky očami našich žiakov